Телеграм канал «Československé mírové fórum»

https://cz24.news/vysledky-ruskych-voleb-2026-nova-statni-duma-a-nejvetsi-prekvapeni-kampane/

Кто мы на самом деле? КАК ВЕРНУТЬ НАШУ НАСТОЯЩУЮ ИСТОРИЮ | Виталий Сундаков
https://youtube.com/watch?v=V02kV62hM3w&is=v6DhhWqK-vW4yVKQ

V roku 1974 stála Marina Abramović v galérii Studio Morra v talianskom Neapole šesť hodín úplne nehybne – od 20.00 do 2.00 hodiny ráno. Na stôl položila 72 predmetov – od neškodných vecí, ako boli ruža, pierko, parfum, hrozno, chlieb, med či fotoaparát, až po nebezpečné predmety vrátane nožníc, noža, biča, klincov, reťazí a dokonca aj nabitej pištole s jedným nábojom.
Návštevníkov informoval nápis, že môžu použiť ktorýkoľvek z predmetov na nej akýmkoľvek spôsobom, aký uznajú za vhodný. Abramović pritom prijímala plnú zodpovednosť za všetko, čo sa stane, a nebude sa nijako brániť. Spočiatku sa ľudia správali opatrne – podávali jej kvety, bozkávali ju alebo jemne upravovali jej postoj. Ako však čas plynul a uvedomili si, že nebude nijako reagovať, správanie davu sa začalo čoraz viac znepokojivo meniť.
Počas vystúpenia jej niektorí účastníci rozstrihali oblečenie, žiletkou jej porezali kožu, pritláčali jej do brucha tŕne a písali jej po tele. Jeden človek jej priložil nabitú pištoľ k hlave, pričom iný údajne zasiahol a zabránil tomu, aby sa situácia skončila tragédiou.
Ďalší návštevníci sa ju snažili chrániť, čím vzniklo napätie medzi tými, ktorí jej chceli ublížiť, a tými, ktorí cítili potrebu ju brániť. Vystúpenie sa tak stalo menej o samotnej Abramović a viac o odhalení toho, ako sa obyčajní ľudia dokážu zmeniť, keď veria, že za svoje činy nenesú žiadne následky a keď je človek vnímaný skôr ako predmet než ako ľudská bytosť.
Keď sa šesť hodín skončilo, Abramović jednoducho vykročila smerom k publiku. Účinok bol okamžitý a výrazný. Mnohí z tých istých ľudí, ktorí sa jej ešte pred chvíľou bez zábran dotýkali, ubližovali jej alebo ju ponižovali, sa zrazu vyhýbali očnému kontaktu a potichu opustili galériu. Nedokázali sa jej postaviť tvárou v tvár vo chvíli, keď sa opäť stala aktívnym človekom.
Abramović neskôr uviedla, že toto vystúpenie ju naučilo, že ak sa rozhodovanie úplne prenechá verejnosti, ľudia dokážu prekročiť morálne hranice oveľa rýchlejšie, než by sa očakávalo. Dnes je dielo Rhythm 0 považované za jedno z najvýznamnejších diel performatívneho umenia. Skúma sa nielen pre jeho umelecký význam, ale aj pre to, čo odhaľuje o ľudskej psychológii, správaní davu, empatii a krehkej hranici medzi súcitom a krutosťou.
Menej známym aspektom diela Rhythm 0 je náhly a dramatický psychologický zlom v správaní publika vo chvíli, keď sa šesťhodinové vystúpenie skončilo. Keď majiteľ galérie oznámil, že čas vypršal, Abramović prestala vystupovať ako pasívny objekt, začala sa normálne pohybovať a vykročila priamo k divákom ako aktívna a vedomá osoba. Keď sa vytratila psychologická „bezpečná zóna“ vytvorená jej pasivitou a zdanlivou absenciou následkov, návštevníkov zachvátila panika. Mnohí z nich okamžite ušli z galérie a nedokázali sa jej ani len pozrieť do očí či čeliť jej ako ľudskej bytosti po krutostiach, ktorých sa na nej pred chvíľou dopustili.

…………… za kovidu sa dialo nieco podobne: kde aka nula dostala moc, uz ju zneuzivala, lebo jednoducho s mocou nedokáže hocikto narabat. A tak vas bez nahubku, alebo testu predavacka neobsluzila, upratovacka, prednosta nepustili na urad, postarka na postu, lekar nevysetril, učiteľky tyrali deti nahubkami, policajti vyvliekli dochodcov z elektricky, alebo rovno zavreli do cely, alebo vas zmlatili, prokuratori zahladzovali trestne oznamenia!!!

V roku 1974 stála Marina Abramović v galérii Studio Morra v talianskom Neapole šesť hodín úplne nehybne – od 20.00 do 2.00 hodiny ráno. Na stôl položila 72 predmetov – od neškodných vecí, ako boli ruža, pierko, parfum, hrozno, chlieb, med či fotoaparát, až po nebezpečné predmety vrátane nožníc, noža, biča, klincov, reťazí a dokonca aj nabitej pištole s jedným nábojom.
Návštevníkov informoval nápis, že môžu použiť ktorýkoľvek z predmetov na nej akýmkoľvek spôsobom, aký uznajú za vhodný. Abramović pritom prijímala plnú zodpovednosť za všetko, čo sa stane, a nebude sa nijako brániť. Spočiatku sa ľudia správali opatrne – podávali jej kvety, bozkávali ju alebo jemne upravovali jej postoj. Ako však čas plynul a uvedomili si, že nebude nijako reagovať, správanie davu sa začalo čoraz viac znepokojivo meniť.
Počas vystúpenia jej niektorí účastníci rozstrihali oblečenie, žiletkou jej porezali kožu, pritláčali jej do brucha tŕne a písali jej po tele. Jeden človek jej priložil nabitú pištoľ k hlave, pričom iný údajne zasiahol a zabránil tomu, aby sa situácia skončila tragédiou.
Ďalší návštevníci sa ju snažili chrániť, čím vzniklo napätie medzi tými, ktorí jej chceli ublížiť, a tými, ktorí cítili potrebu ju brániť. Vystúpenie sa tak stalo menej o samotnej Abramović a viac o odhalení toho, ako sa obyčajní ľudia dokážu zmeniť, keď veria, že za svoje činy nenesú žiadne následky a keď je človek vnímaný skôr ako predmet než ako ľudská bytosť.
Keď sa šesť hodín skončilo, Abramović jednoducho vykročila smerom k publiku. Účinok bol okamžitý a výrazný. Mnohí z tých istých ľudí, ktorí sa jej ešte pred chvíľou bez zábran dotýkali, ubližovali jej alebo ju ponižovali, sa zrazu vyhýbali očnému kontaktu a potichu opustili galériu. Nedokázali sa jej postaviť tvárou v tvár vo chvíli, keď sa opäť stala aktívnym človekom.
Abramović neskôr uviedla, že toto vystúpenie ju naučilo, že ak sa rozhodovanie úplne prenechá verejnosti, ľudia dokážu prekročiť morálne hranice oveľa rýchlejšie, než by sa očakávalo. Dnes je dielo Rhythm 0 považované za jedno z najvýznamnejších diel performatívneho umenia. Skúma sa nielen pre jeho umelecký význam, ale aj pre to, čo odhaľuje o ľudskej psychológii, správaní davu, empatii a krehkej hranici medzi súcitom a krutosťou.
Menej známym aspektom diela Rhythm 0 je náhly a dramatický psychologický zlom v správaní publika vo chvíli, keď sa šesťhodinové vystúpenie skončilo. Keď majiteľ galérie oznámil, že čas vypršal, Abramović prestala vystupovať ako pasívny objekt, začala sa normálne pohybovať a vykročila priamo k divákom ako aktívna a vedomá osoba. Keď sa vytratila psychologická „bezpečná zóna“ vytvorená jej pasivitou a zdanlivou absenciou následkov, návštevníkov zachvátila panika. Mnohí z nich okamžite ušli z galérie a nedokázali sa jej ani len pozrieť do očí či čeliť jej ako ľudskej bytosti po krutostiach, ktorých sa na nej pred chvíľou dopustili.

…………… za kovidu sa dialo nieco podobne: kde aka nula dostala moc, uz ju zneuzivala, lebo jednoducho s mocou nedokáže hocikto narabat. A tak vas bez nahubku, alebo testu predavacka neobsluzila, upratovacka, prednosta nepustili na urad, postarka na postu, lekar nevysetril, učiteľky tyrali deti nahubkami, policajti vyvliekli dochodcov z elektricky, alebo rovno zavreli do cely, alebo vas zmlatili, prokuratori zahladzovali trestne oznamenia!!!